Materiály

Vlna, kašmír, pašmína

Podľa vyhlášky Ministerstva priemyslu a obchodu ČR č. 92 /1999 Zb. sa v Českej republike označuje termínom vlna vlákno z rúna oviec alebo jahniat (srsti ovce domácej, Ovis aries). Termínom kašmír sa označuje srsť z kašmírskej kozy a termín pašmína nie je oficiálnym názvom pre žiadne špecifické vlákno.

Na celom svete ľudia chovajú okolo 2 miliárd zvierat, ktorých srsť obsahuje textilné vlákna, ale len z menšej časti sa srsť oplatí spracovávať. Napríklad z 1 miliardy oviec sa srsť spracováva u menej ako u polovice, z mnohých miliónov kôz a tiav sa priadza vyrába len zo srsti 5 % zvierat.

Vlna

Z jednej ovce sa priemerne získa okolo 3 kg vlny ročne, ale niektoré druhy oviec vyprodukujú až 18 kg vlny za rok. Rúno, čiže celá ovčia srsť po ostrihaní, sa následne rozdelí do rôznych kvalitatívnych tried.

Zvláštna štruktúra reťazcovej molekuly dáva vláknu vlny hrejivosť a priedušnosť a vynikajúcu pružnosť a ohybnosť. Vlna je preto takmer nekrčivá. Farbenie vlny je ťažšie - dosiahnuť úplne identického farebného odtieňa je takmer nemožné.

Len z menšej časti svetovo vyprodukovanej vlny sa vyrába čisto vlnená priadza. Väčšina priadzí sa v súčasnosti mieša s umelými vláknami, menšia časť sa srsťou iných zvierat (kašmírskej alebo angorskej kozy alebo so srsťou ťavy) a výnimočne sa mieša aj s bavlnou.

Produkcia vlny je šetrná k životnému prostrediu a je založená na princípe obnoviteľných zdrojov.

Merino vlna

Táto vlna pochádza zo špeciálne vyšľachtených oviec žijúcich v chladnejších a vlhších oblastiach, najmä na Novom Zélande a v Austrálii. Je oveľa jemnejšia ako iné druhy vĺn. Vďaka kombinácii kučeravosti, jemnosti a špeciálnej štruktúre vlákien je merino vlna priedušná a zároveň má vysokú schopnosť izolácie. Preto aj tenká vrstva vlny dokáže zahriať.

Pre svoje vynikajúce vlastnosti je merino vlna celosvetovo obľúbená a v súčasnosti zaujíma na svetovom trhu vlny dominantné postavenie.

Kašmír (kashmere)

Kašmír patrí k najjemnejším textilným vláknam. Získava sa z jemnej a hrejivej podsady – vnútornej časti srsti kašmírskych kôz žijúcich najmä v Himalájach vo výškach od 3000 do 4500 metrov nad morom. Pôvodne sa tieto kozy chovali iba v indickom štáte Kašmír, ale dnes ich nájdeme aj v Tibete a v Mongolsku.

Na svetový trh sa dostávajú rôzne kvality kašmíru, líšiace sa hrubosťou vlákien. Posudzovanie kvality je navyše sťažené tým, že ovčia vlna a kašmír sa dajú od seba rozoznať len pod mikroskopom.

Kašmírska priadza je cenená pre svoju ľahkosť, jemnosť, lesk a hrejivosť. Cena kašmíru mnohonásobne prevyšuje cenu ovčej vlny a ročne sa jej vyprodukuje len zlomok produkcie ovčej vlny. Na jedno zviera totiž pripadá ročný výnos len okolo 90 gramov.

Kašmír sa často spracováva v zmesi s vlnou oviec alebo s hodvábom. Pretože sa jedná o vzácny a drahý materiál, navyše ťažko rozoznateľný od jemnej podsadovej jahňacej vlny, často je táto jahňacia vlna za kašmír vydávaná.

Pašmína (pashmina)

Pojem pašmína sa odvodzuje od perzského pojmu "pashm" (vlna), neoznačuje však žiadnu špecifickú vlnu. V Indii a v Nepále sa slovo pašmína často používa ako synonymum pre kašmír, ale tiež veľmi voľne pre všetky ostatné šály (vrátane tých, ktoré sú vyrobené z viskózy, vlny apod.). Na Západe zdomácnel pojem pašmína ako označenie pre šály vyrobené najmä v Indii či Nepále, často väčšej veľkosti.
Vzhľadom na to, že kašmír (srsť z kašmírskej kozy) je vzácny a drahý, drvivá väčšina šálov, ktoré sú v Nepále či Indii označované ako 100% pašmína či kašmír, sú vyrábané z vybranej podsadovej vlny jahniat žijúcich vo vysokých nadmorských výškach (nie zo srsti vysokohorských kôz). Táto podsadová vlna je obzvlášť hrejivá a jemná – je to vynikajúca izolačná vrstva pre vysokohorské podmienky. Najkvalitnejšia podsadová vlna sa získava od mladých jahniat, z partie pod krkom.

Existuje mnoho rôznych kvalít podľa jemnosti vybranej vlny. Na indickom trhu možno nájsť zmes tejto kvalitnej extra jemnej jahňacej vlny s kašmírom, výnimočne aj kašmír ako taký. K dostaniu je však aj tzv. kvalita B pašmíny, čo je v skutočnosti zmes tejto jemnej vlny s polyesterom. Je na prvý pohľad ťažko rozoznateľná od šálu z čistej vlny - je podobne mäkká, hebká, ľahká i hrejivá - ale samozrejme je lacnejší.

V Kašmíre vyrábajú šály tradične zo špeciálne vybranej (extra jemnej, ale pritom pevnejšej) podsadovej vlny vysokohorských jahniat, ktorá je tkaná do neuveriteľne tenkých a jemných šálov. Opäť možno nájsť mnoho rôznych kvalít týchto šálov. Samozrejme sú tieto šály vyrábané aj zo srsti kašmírskych kôz, ale tie sú na trhu k dostaniu len zriedkavo.

Hedvábí

Pojmom hodváb sa označuje predovšetkým prírodný hodváb, avšak v súčasnosti sa tiež zo synteticky vyrobených textilných vlákien vyrábajú tkaniny vo forme hodvábu umelého.

Prírodný hodváb sa získava rozvinutím kukly motýľa priadky morušovej (Bombix mori). Priemerná dĺžka takto získaného vlákna dosahuje 3 až 4 km. Hoci sa na celosvetovom trhu veľmi dobre presadil syntetický hodváb, prírodný hodváb dodnes zostáva významnou surovinou pre odevné výrobky, a to nielen pre svoj exkluzívny vzhľad a dotyk, ale aj pre svoje praktické vlastnosti. V lete príjemne chladí, v zime hreje a dobre saje pot.

Viskóza

Viskóza sa vyrába z celulózy, čo je organická zlúčenina, ktorá je obsiahnutá v bunkových stenách rastlín. Z celulózy sa vlákna viskózy získavajú regeneráciou, tj chemickým a mechanickým spracovaním.

Obyčajné viskózové vlákno je menej pevné ako bavlna, a to obzvlášť v mokrom stave, ale modifikované druhy sú oproti bavlne dvojnásobne pevnejšie. Vlákna sa vyrábajú lesklá alebo matovaná a rôzne jemná. Ľahko sa bielia aj farbia.

Výrobky z viskózy sú príjemné na dotyk, majú dobrú savosť a nemačkavosť, pri vyšších teplotách sa však ľahko zrážajú.
Viskóza sa používa všade tam, kde sú žiadané vlastnosti prírodného hodvábu, ale výrobky nemajú byť príliš drahé. Ľahko sa mieša s vlnou, bavlnou a syntetickými vláknami.

Polyester

Polyestery patria do kategórie polymérov a zahŕňajú ako syntetické, tak aj prírodne sa vyskytujúce chemické zlúčeniny. Tkaniny tkané alebo pletené z polyesterových nití alebo priadzí sú rozsiahlo používané na výrobu odevov a domáceho zariadenia, od tričiek, nohavíc, búnd a čiapok až po lôžkoviny - deky a vankúše, alebo napr. aj bezpečnostné pásy.

Hoci sú syntetické vlákna mnohokrát považované za neporovnateľné s prírodnými vláknami ako je vlna a bavlna, tkaniny z polyesteru môžu poskytnúť oproti prírodným vláknam isté výhody, ako je nemačkavosť a dlhodobé zachovanie farby. Syntetické polyesterové vlákna môžu byť tiež použité pre výrobu materiálov, ktoré sú v porovnaní s prírodnými materiálmi odolnejšie k vonkajším podmienkam, najmä vode a vetru.